Informoval o tom na svojom webe denník Le Monde, ktorý dodal, že Paríž
donedávna odmietal požiadavky na odchod svojich vojakov z Nigeru, kde
ich pôsobí asi 1500, pričom sú rozmiestnení na troch základniach.
Diskusie na túto tému sa začali mesiac po vypovedaní dohôd o vojenskej
spolupráci medzi Francúzskom a Nigerom vládnucou juntou. Vypovedanie
jednej z týchto zmlúv nadobudlo účinnosť minulú nedeľu, informovala cez
víkend TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Začiatok diskusie o "stiahnutí určitých vojenských prvkov"
potvrdili Le Monde viaceré francúzske zdroje oboznámené s touto
záležitosťou. Objasnili, že "je normálne o tom diskutovať, keďže
protiteroristická spolupráca bola prerušená" prevratom, ktorý sa v
Nigeri odohral 26. júla.
Le Monde napísal, že v tejto fáze nie je oficiálne rozhodnuté ani o počte vojakov, ani o podmienkach ich odchodu.
V súčasnosti je v Nigeri približne 1500 francúzskych vojakov, ktorí sú
dislokovaní na troch základniach: v hlavnom meste Niamey, v Ouallame
severne od hlavného mesta a v Ayorou pri hraniciach s Mali.
Niektoré z jednotiek by mohli byť premiestnené len v rámci regiónu,
napríklad do susedného Čadu, alebo by mohli byť priamo repatriované do
Francúzska, napísal Le Monde.
Francúzske vedenie doteraz rozhodne odmietalo výzvy na stiahnutie
francúzskych jednotiek z Nigeru. francúzska vláda odmieta aj návrat
svojho veľvyslanca Sylvaina Ittého do Paríža, ako to žiadajú aktéri
prevratu. Na druhej strane Francúzsko naďalej žiada návrat k moci
prezidenta Mohameda Bazouma, s ktorým prezident Emmanuel Macron zostáva v
kontakte.
Nemenovaní úradníci v tíme francúzskeho ministra obrany Sébastiena
Lecornua v utorok potvrdili, že nigerskí a francúzski velitelia spolu
komunikujú o "umožnení presunov francúzskych vojenských zdrojov" v Nigeri.
Tento zdroj poznamenal, že francúzske jednotky v Nigeri boli fakticky
paralyzované, pretože spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bola po
vojenskom prevrate pozastavená. Už mesiac sú uzemnené aj drony,
vrtuľníky a lietadlá.
"Diskusie sa vedú iba medzi vojakmi, nie s juntou pri moci," uviedol pritom zdroj citovaný denníkom Le Monde, podľa ktorého Paríž naďalej neuznáva vládu, ktorá vzišla z prevratu v Nigeri.
Aktérmi prevratu dosadený nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zeine v pondelok uviedol, že prebiehajú "kontakty" o "veľmi rýchlom"
odchode parížskych jednotiek. Napriek tomu Zeine vyjadril nádej, že sa
podarí udržať spoluprácu s Francúzskom, s ktorou má Niger - podľa
premiérových slov - "veľa spoločného".
Po vojenských prevratoch v Mali v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022
je vojenský puč v Nigeri označovaný za ďalší veľký úder pre Francúzsko a
jeho vplyv v regióne.
Okrem toho, koncom augusta bol prevratom zosadený aj gabonský prezident
Ali Bongo Ondimba, ktorého otec Omar bol pri moci v tejto krajine viac
ako štyri desaťročia.
AFP podotkla, že Francúzsko na koniec 55 rokov trvajúcej profrancúzskej
dynastie v Gabone reagovalo zdržanlivejšie ako na pád svojho spojenca
Bazouma v Nigeri.